HSC frézovanie, teda frézovanie s vysokou rýchlosťou predstavuje mimoriadne veľký potenciál pri obrábaní na CNC strojoch, pretože so sebou prináša kratšie priebehové časy, rastúcu produktivitu a napriek tomu i vysokú kvalitu. V tomto príspevku sa budeme zaoberať trochu podrobnejšie HSC frézovaním a zodpovieme nasledujúce otázky:
Jedným z najväčších problémov pri HSC frézovaní je výskyt vibrácií. Akým spôsobom vznikajú? Pretože má každý systém (hriadeľ, držiak), ktorý môže vykazovať vibrácie, svoju vlastnú frekvenciu, neprestáva, po príslušnom podnetu (náraz, vychýlenie) vibrovať tak dlho, kým sa v dôsledku poklesu tlmenia (ladička) alebo momentálne rovnako vysokej negatívnej frekvencii zastavia. Pokiaľ však dochádza zvonku v rovnomerných intervaloch k podnetom a frekvencie týchto podnetov sa nachádzajú približne v rovnakom frekvenčnom pásme ako sú vlastné vibrácie systému, obidve frekvencie sa prekrývajú. Potom hovoríme o rezonančnom jave → Systém začína oscilovať (vibrovať).
K čomu dochádza v dôsledku vibrácií pri frézovaní?
plastový kompozitný materiál
hliník
bronz, mosadz
liatina
zliatiny titánu
Zliatiny na báze niklu
* priemer nástroja v mm
mäkký hliník
neželezné kovy
bronz
liatina
oceľ
Odvádzanie teploty spoločne s trieskou je primárnym problémom HSC obrábania. Vo vyššie uvedenom diagrame popisujeme tepelné vlastnosti jednotlivých materiálov.
V rámci nášho testu skokovo rastie opotrebenie pri reznej rýchlosti cca 600 m/min.. Po ukončení tejto série testov je pre rádiusové frézy so Z=2 a Z=4 horná medzná rezná rýchlosť 580 m/min..
Správna voľba šírky rezu pri HSC frézovaní je celkom rozhodujúca pre dosiahnutie dlhšej životnosti. Pri HSC frézovaní sa ukazuje, že je lepšie pracovať s menším prísuvom, ako sa snažiť dosiahnuť čo najväčšieho objemu odoberaného materiálu, ako je tomu pri hrubovacom frézovaní. Dosiahne sa ho nie pomocou prísuvu, ale prostredníctvom maximálne dosiahnuteľnej reznej rýchlosti.
Z porovnania amortizácie vyplýva, že je i napriek vyšším nákladom na obstaranie frézky s vysokofrekvenčným vretenom obrábania lacnejší, pretože je efektívnejší.
Práve pre malé podniky, ktoré sa orientujú na flexibilné obrábanie obrobkov strednej veľkosti, môže HSC obrábanie predstavovať veľké výhody. V prípade priemernej časovej úspory činiacej 50 % to vedie i k úspore výrobných nákladov v rozmedzí od cca 25 % - 27 %.
Pojem HSC frézovania alebo i HSC vŕtania sa musí isto definovať s ohľadom na konkrétny materiál. Je jasné, že sa hodnoty HSC musia v prípade obrábania hliníka pohybovať v inom rozsahu rezných rýchlostí ako napr. pri obrábaní ocelí alebo špeciálnych materiálov. Vymedzenie reznej rýchlosti sa tu musí porovnávať s konvenčným frézovaním.
Musíme konštatovať, že rezné sily s vzrastajúcou reznou rýchlosťou najprv značne klesajú, aby potom mohli opäť veľmi razantne narastať.
Musíme taktiež poznamenať, že sa v prípade mimoriadne vysokých rezných rýchlostí, cca 130.000 m/min., neúmerne zvyšuje opotrebenie. Ak však zostaneme v rozsahu rezných rýchlostí do cca 5000 m/min., potom opotrebenie chrbta najprv, v závislosti od materiálu, značne stúpa, a potom zostáva dlhú dobu konštantné.
Pozoruhodná je taktiež skutočnosť, že je možné pri rastúcej reznej rýchlosti znížiť pasívnu silu (reakčná sila k frézovacej sile) až o 70 %. To má zvláštny význam u extrémne tenkostenných profilov i pre dosiahnutie kvality porovnateľnej s brúseným povrchom.
Pri obrábaní hliníka sa ukazuje, že špecifický objem odoberaného materiálu vykazuje pri rezných rýchlostiach od 3100 do 4700 m/min. maximum. Výsledkom odstraňovania triesok zvýšeného o cca 35 % bolo dodatočné vytvorenie povrchu s hodnotou drsnosti činiace1μm. Optimálne hodnoty sú však značne závislé od zliatiny.
Pri obrábaní hliníka sa musí používať nástroj s drážkami v skrutkovnici s veľkými drážkami pre odvádzanie triesok. Tu sa ukazuje, že je výhodné používanie dvojbritového nástroja so stúpaním skrutkovnice cca 45°. Nástroj by mal vykazovať uhol čela 15°–20° a bočný uhol zábritu 10°–12°. Ak je k dispozícii stroj s menším výkonom vretena, s malými posuvmi alebo hlbokými drážkami, potom sa musí uprednostniť jednobritový nástroj s drážkami do skrutkovnice. V prípade priemernej reznej rýchlosti cca 2000 m/min. je možné jednoducho dosiahnuť životnosti činiacej 500 m.
Pri obrábaní medi a zliatin medi sa musia používať rovnaké nástroje ako v prípade obrábania hliníka. Posuv na zub sa potom, v závislosti od zloženia zliatiny, pohybuje medzi 0,02 až 0,4 mm.
Čistá meď by sa mala za účelom zabránenia vytvárania nárastkov obrábať iba pomocou presne vybrúseného britu nástroja.
Súsledné frézovanie sa musí v tomto prípade uprednostniť pred nesúsledným frézovaním. Tu je výhodné používať keramické nástroje, pretože je možné docieliť až 10 násobných rezných rýchlostí.
Pre obrábanie plastových kompozitných materiálov je zvlášť vhodné HSC obrábanie, pretože pri rastúcej reznej rýchlosti rýchle klesajú rezné sily a pomocou veľkých posuvov sa zabráni delaminácii v okrajových oblastiach. Vďaka odvádzaniu energie vznikajúcej pri obrábaní prostredníctvom triesok podlieha základný materiál iba minimálnemu tepelnému zaťaženiu.
CFK a GFK materiály
Podľa možností by sa malo preferovať nesúsledné frézovanie s obrábaním proti vláknam a nie paralelne s vláknami. Uspokojivé výsledky obrábania je možné však očakávať iba pri používaní polykryštalických diamantových nástrojov. Optimálny rozsah obrábania činí cca vc = 4500 m / min a vf až 30 m / min. Nástroj by mal vykazovať uhol čela cca 5° a bočný uhol zábritu 10°.
Materiály vystužené aramidovými vláknami
Pretože sa musia prerušovať silové vlákna, je potrebné uprednostňovať ostré brity s podobnou geometriou, s ktorou sa stretávame pri obrábaní ľahkých kovov. Najlepších výsledkov sa dosahuje pomocou nástrojov, ktoré je možné zaradiť do skupiny ISO K. Optimálneho rozsahu obrábania sa dosiahne pri reznej rýchlosti od 2000 m/min. do 3000 m/min. a rýchlosti posuvu
10 m/min až 15 m/min.
Pri vysokorýchlostnom frézovaní ocele je možné v prípade reznej rýchlosti 750 m/min. dosahovať životnosti
20–25 m. Rozsahy rezných rýchlostí od 500 m/min. do 1500 m/min. je možné vo veľkej miere realizovať pomocou TK fréz zo skupiny ISO P. Metóda HSC frézovania sa osvedčila najmä v oblasti výroby foriem a nástrojov, kedy sa obrábajú komplikované tvary metódou riadkového frézovania väčšinou pomocou guľôčkovej geometrie britu.
Tu je možné prostredníctvom vysokých posuvov a rezných rýchlostí dosiahnuť enormnej úspory času a optimálnej kvality povrchu. Ukázalo sa, že sa v prípade konštantného uhla čela (0°), zväčšujúceho sa bočného uhla zábritu a zvyšujúceho sa posuvu predĺži životnosť.
Optimálny bočný uhol zábritu sa ustálil na cca 12°–20°. Nástroje s priamym drážkovaním, s britom do stredu, popr. cez stred, sa vďaka svojej stabilite ukázali ako optimálne riešenie pre oblasť výroby foriem a nástrojov. Je potreba sa snažiť o dosiahnutie posuvov od 0,3 do 0,7 mm, súsledné frézovanie i
o frézovanie za sucha, pričom by sa rezná rýchlosť mala pohybovať medzi 500 m/min. a 1500 m/min..
Liatinu je možné obrábať pomocou TK nástrojov, ktorých uhol čela by sa mal pohybovať od 0° do 6° a bočný uhol zábritu by mal činiť 12°. Nástroje musia byť bezpodmienečne obstarané povlakom. Tu sa musí dbať na to, aby sa prostredníctvom mäkkého zachádzania a vychádzania do, popr. z materiálu čo najviac minimalizovalo vytváranie hrebeňových a priečnych trhlín v povlaku.
Pri rezných rýchlostiach 1000 m/min. je možné zvýšiť objem materiálu odobraného za jednotku času, napr. u GG 25, o koeficient 10. Životnosť sa pohybuje okolo 20 m na brit a povrch zodpovedá kvalite brúseného povrchu. Životnosť je možné zvýšiť vtedy, keď sa zvolí relatívne vysoký posuv, tzn. posuv na zub cca 0,3 až 0,4 mm.
Výhodou pri obrábaní grafitu sú nielen nízke rezné sily, ale i grafitový prach, ktorý sa vytvára. Grafitový prach by sa mal čo najrýchlejšie a bez zvyšku odstraňovať z procesu obrábania, pretože životnosť nástrojov v značnej miere závisí od rýchlosti odstraňovania grafitového prachu. Aby sa zabránilo abrazívnemu efektu, naše frézy na obrábaní grafitu sú obstarané diamantovým povlakom.
Táto mimoriadne tvrdá vrstva optimálnym spôsobom odoláva abrazívnemu opotrebeniu, čo opäť vedie k predĺženiu životnosti nástroja. Za účelom lepšieho odvádzania triesok by sa malo preferovať súsledné frézovanie.
Príklad
HSC frézovanie (červená) |
Konvenčné frézovanie (zelená) | |
---|---|---|
Nástroj | TK, 2 zuby Ø 3,0 mm | |
Operácia | drážkovanie 3 mm x 700 mm x 6 mm | |
Počet rezov | 3 | 3 |
Posuv na zub (mm) |
0,03 | 0,03 |
Otáčky (ot./min.) | 80.000 | 5.000 |
Rezná rýchlosť (m/min) | 753 | 47 |
Rýchlosť posuvu (mm/min) |
4.800 | 300 |
Životnosť (m) | 25 | 37 |
Hlavný čas (s) | 25,8 | 421,8 |